Venčenie - to je celá veda

Autor: Veronika Gonciová | 15.1.2014 o 7:40 | Karma článku: 8,56 | Prečítané:  820x

Kedysi ľudia venčeniu psa nevenovali toľkú pozornosť ako je to dnes. Bundáš si maximálne pobehal po záhrade a keď sa mu zachcelo prechádzky, preskočil plot a hor sa na potuľky po dedine. Dnes sa stala z venčenia spoločenská udalosť.

 

Pred prechádzkou toho treba zvážiť veľa. Oblečenie majiteľa a psa musí byť zladené a napovedať dačo o ich charaktere. Vezmem obojok s kamienkami, či športový postroj?  Dĺžka vôdzky určí, či  sa bude psík držať pri nohách pána alebo sa bude môcť prebehnúť po parku.

Ja zvažujem vždy nasledovné:

Na jednej strane treba mať na sebe dačo pohodlné, aby som mohla robiť drepy alebo legendárnu „lastovičku", keď zbieram hovienka z trávy, z chodníka, poprípade z obrubníka.

Nájsť exkrement  je často až detektívna práca. Môj pes obľubuje hlavne vysoké porasty v závetrí, takže sa vždy zíde lupa a dobre umývateľná obuv. Náročné je najmä rozoznať, ktorý produkt je domácej produkcie, ale nikdy nezaškodí preventívne vyzbierať aj všetko navôkoľ. Sprevádzajú ma pri tom nechápavé pohľady ostatných psíčkarov a okoloidúcich. Práve preto veľmi dbám o to, ako pri tejto sherlockovskej výprave budem vyzerať.

Treba dávať okoliu dobrý príklad a výzor je pri tom polovica úspechu.

Moje heslo je: Prakticky a „šik"

Nikdy totiž neviete kto Vám v parku vojde do cesty. Často stretávam napríklad pána, ktorý u nás robí pravidelne vnútornú prehliadku kontajnerov. Je to špecifická práca. Vyžaduje si veľké nasadenie. Niekedy ho práca úplne pohltí. Až tak, že mu z odpadkov trčia iba staré topánky. Veď najlepšie veci, sú vždy hlboko vo vnútri. Predpokladám, že sa mu úsilie vypláca, lebo sa pravideľne vracia. Miesto mzdy má batoh plný úlovkov  s výraznou arómou. Preto sa mu väčšina susedov vyhýba.

Dnes som registrovala známe uhýbacie manévre ako som kráčala so psom po našej stálej trase. Dav sa rozostúpil a sused čudne krútil nosom. Obzerala som sa či sa za mnou nehrnie kolega od kontajnerov. Ale za mnou sa vinul prázdny chodník, nikde ani živej duše. S mojím psom sme si vymenili nechápavé pohľady a ďalej si cupitali za najbližší roh.

Až keď som sa pri najbližšom koši zbavila plného papierového vrecka, všetko nabralo svoje zvyčajné kontúry. Úctivé pozdravy, vzdušné bozky, objatia. Z neďalekého kríku k nám dobehlo dieťa, aby si zvieratko na vôdzke pohľadilo. Deti, môj pes príliš neobľubuje, preto mi naznačuje stiahnutým chvostíkom, že je na čase ísť domov.

A tak sa dáme do behu, aby sme unikli malým ručičkám, čo ťahajú za chvost a podupávajúcim nožičkám. Ešte že sme sa dnes dali do športového.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 226 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?