Policajti by klamať nemali

Autor: Veronika Gonciová | 13.9.2013 o 11:08 | Karma článku: 16,60 | Prečítané:  1280x

Včera som stretla dve ženy, ktoré sa snažili pomôcť a čakali pri tom podporu policajtov. Tej sa však, na moje počudovanie, nedočkali.

Pár týždňov sa v jednom ružinovskom parku pohybuje cudzinka. Volajme ju Lea. Nemá kde bývat, jesť a evidentne je vystrašená. Občas sa pri nej niekto zastaví a pokúsi sa jej ponúknuť rohlík alebo minerálku. Väčšinou odmietne a skrúti sa na lavičke.

 Vytvorila si dôveru k  ženám, ktoré spomínam vyššie.  Zastavujú sa pri nej pravidelne. Čím tuhšia zima je za oknami, tým sú ich obavy o ňu väčšie. Povedali si preto, že sa pokúsia postarať sa jej o prístrešie a teplé oblečenie. Ale ako na to?

Zavolali na policajnú stanicu a požiadali o pomoc. Opísali presne situáciu a hlas v telefóne im prisľúbil, že prídu. Keďže je Lea vystrašená, ostávajú s ňou a vyčkávajú. Nechcú, aby mala pocit, že ju nahlásili na polícii a viac sa nezaujímajú, čo s ňou bude - hlavne nech ju odpracú, aby bol park opäť len oddychová zóna a nie noclaháreň.  Skôr chceli, aby  sa pre ňu našlo riešenie. Ktovie, kto ju sem priviezol a čo jej všetko sľúbil?! Teraz tu sedí na lavičke iba v šlapkách, vychutnutá na kosť a jediné slovo, ktoré vie povedať po slovensky je: „Nemušu." (nemôžem)

A tak spolu čakali. Hodinu, dve. Ale policajti nechodili. Zavolali znova. Hlas v telefóne ich ubezpečil, že za Leou už boli. „Boli? A kedy? Veď tu čakám s ňou dve hodiny!"

„No viete, hliadka za ňou bola už dávnejšie. Je slobodný človek, nemôžme ju nútiť dakam ísť. Pomoc odmieta."

„Človek, ktorý sa nevie legitimovať, bez občianskeho preukazu, nemôže byť nútený ísť s políciou?"

„Skúste cudzineckú políciu."

„V poriadku, ďakujeme."

Aby bolo jasné, vážim si políciu. O to viac ma prekvapilo, že miesto pomoci a ochrany, ktorou sa prezentujú, klamú. Teda neviem ako inak by som jedným slovom opísala tvrdenie, že „Prídeme." A keď sa informuješ ako daná vec dopadla, povedia „Vybavené, boli sme tam."

Možno tam naozaj boli pred týždňom, dvoma, ale tým to pre nich skončilo? Chápem, že podobných telefonátov môžu mať veľa. Ale treba veci povedať jasne: „Prepáčte, nestihli sme tentokrát prísť. Hliadka bola potrebná inde. Je nám ľúto, že sme Vás nechali dve hodiny čakať." Áno, viem. Naivná predstava. Ale keď som v práci, nemôžem predsa predstierať, že som niečo spravila, ak to tak nie je.

Ďalšia vec je, že policajt má právo cudzinca odviesť na cudzineckú políciu, kde ju dajú do karantény a vysvetlia jej, že má možnosť požiadať ako utečenkyňa o azyl.

Lenže snaha o riešenie bola prenesená na občanov, ktorým nie je ľahostajný ľudský život.

Zavolajte, vybavte, odveďte. My máme iné starosti.

Neviem prečo, ale mám od včera taký zvláštny pocit, že by som v rámci svojho voľného času  mala chytať zlodejov, spísať zápisnicu a odviezť na najbližšiu policajnú stanicu. Veď tých krimináliek som už videla dosť, aby som vedela ako na to.  

Rada pomôžem, ale hlavne, PR0SÍM, NEKLAMTE MI.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?